Tento politický týždeň bol v znamení viacerých udalosti. Politicky najvážnejší bol stret
medzi prezidentkou a opozíciou na strane jednej a koalíciou na strane druhej o trestné kódexy
a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Prezidentka značne ri…
Tento politický týždeň bol v znamení viacerých udalosti. Politicky najvážnejší bol stret
medzi prezidentkou a opozíciou na strane jednej a koalíciou na strane druhej o trestné kódexy
a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Prezidentka značne riskujúc zákon o trestných
kódexoch podpísala, a zároveň ho poslala na Ústavný súd (ÚS) s tým, aby vydal predbežné
opatrenie a zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti zneplatnil. Tento výnimočný nástroj
používa Ústavný súd veľmi striedmo, ale v čase vybičovanej hystérie, ktorú falošná médiá
rozpútali, nie je celkom isté, či by časť či, nedajbože, väčšina ústavných sudcov tomuto
nátlaku nepodľahla. Aj preto vláda robí protiopatrenia, aby Ústavnému súdu čo najviac zúžil
priestor na krajne aktivistické rozhodnutie. Vláda však všetko koná legálne - len dodržiava
lehoty, ktoré jej zákon umožňuje a využíva ich naplno. Napriek tomu, že za normálnych
okolností by nebolo čoho sa obávať. Niet pochýb o tom, že každá legálna vláda má právo
upraviť trestné kódexy podľa európskych pravidiel a nie kopírovať tie texaské, ktoré
neorganicky, účelovo a zákerne zaviedol do našej legislatívy šéf špeciálnej prokuratúry
Daniel Lipšic. Veľmi vratká je aj pozícia prezidentky pred Ústavným súdom, keď chce
napadnúť trestné kódexy predovšetkým kvôli procedúre, teda pre použitie skráteného
legislatívneho konania. Odhliadnuc od skutočnosti, že nadužívanie tohto inštitútu bolo
denným chlebom pre vládu Igora Matoviča - v prvý rok vlády až 54 percent všetkých
zákonov bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní a nepamätám si jediný judikát
Ústavného súdu, ktorým by bol zrušený zákon kvôli tejto procedúre. Rovnako je veľmi
neobvyklé, aby Ústavný súd dával predbežné opatrenia, teda, aby zneplatnil zákon ešte pred
nadobudnutím jeho účinnosti. To sa stáva v menej ako štvrtine podaní. No a nakoniec je tu
ešte spor dvoch ústavných právnikov, Radoslava Procházku a Vincenta Bujňáka o tom, či
vôbec môže Ústavný súd vydať meritórne rozhodnutie ešte predtým, n..
